Tak a je to tu, v nedeľu ma naši vysťahovali na intrák a nechali ma tu. Nepomohlo ani moje: „Koniec srandy, berte ma domov!“ Normálne ma tu nechali napospas osudu. To sa predsa nerobí. Alebo áno?
A navyše mám ešte dva dni voľna, škola sa mi začína až v stredu. No tak to som veľmi zvedavá. Podľa mňa určite zablúdim alebo niečo také.
Našťastie mám dar, že si viem zapamätať cestu na krátke vzdialenosti a občas si všímam detaily, takže by to nemuselo byť až také hrozné, čo sa týka cestovania po Prešove. Takže si budem musieť vždy priberať len krátke vzdialenosti od miesta, kde to už poznám a čoskoro budem mať zmapované celé mesto. Aspoň dúfam, že to tak bude.
Telefonovala som aj s Pajkom a on mi sľúbil, že sa niekedy stretneme a trochu mi to tu poukazuje. Paja mám fakt rada. Je to super chalan.
Zatiaľ sa držím, ešte ani raz som neplakala a to ani pri spomienke na Neho. Večer mi písal, či je všetko v poriadku a vraj ako som sa vyspala v piatok. Že sa až v nedeľu opýta, ako som spala piatok. Akoby sme v sobotu spolu neboli. Ale ja viem, čo mal na mysli. Vždy, keď sa medzi nami niečo udeje, niečo väčšie, neviem spať, pretože naňho stále musím myslieť. Teraz som spala výborne. Ako malé dieťa, úplne šťastná. Tak som už veľmi dlho nespala. Ale chýba mi. To je jasné. Chcem byť s ním. Hocikde na svete, len nech som s ním.
Som zvedavá, ako to bude vyzerať v škole. Zatiaľ mám celkom dobrý rozvrh. Ešte si musím zistiť, ako to bude s dejinami filozofie. Dúfam, že to nebude v pondelok a piatok. To by som mala mať voľno. Aby som mohla chodiť domov. Aj cviká ma ešte zaujímajú. Ak by som patrila do utorkovej skupiny, domov by som mohla chodiť ešte vo štvrtok poobede. Aby som v piatok mohla byť doma.
A ešte niečoho sa strašne obávam. Prvej cesty domov vlakom. Dúfam, že niekto pôjde so mnou. Na ten istý vlak, môže vystúpiť aj skôr, len nech so mnou nastupuje. Aby som sa nestratila a nenasadla do nesprávneho vlaku. To by bola hrôza.
To je asi tak všetko. Ešte síce netuším, ako toto dostanem na blog, ale ja to akosi zvládnem.
Ak to čítate, určite som to dokázala :)
Komentáre
:)
veru, pamätám si, keď som ja minulý rok nastupovala na intrák - aj keď nie do Prešova ale do BA.. veru , bolo to veselé.. a po prvom dni školy sme zistili, že vlastne nás tam býva celkom dosť.. :))
a inak čo sa mojej prvej cesty vlakom týka.. :D to bolo dosť veselé.. som omylom nastúpila do vagona na začiatku vlaku, pričom ten môj bol na konci, nuž som sa následne pol hodinu trepala celým vlakom aj s vecami, kým som prišla k svojmu miestu.. :))
želám veľa úspechov v škole.. ;)