I wish you can read my mind

Stále na Teba musím myslieť. Stále cítim Tvoje ruky, ktoré sa ma dotýkajú a Tvoje pery, ktoré ma bozkávajú.
Neverila som, ale to ignorovanie zabralo. Až som nechápala. A sestra si zo mňa robila hneď srandu: „Vidíš, hneď som ti to hovorila. Na chlapa platí hlavne to.“
Začalo sa to včera ráno, v nedeľu. Našla som si dve smsky. Od Neho.
Pozerala som na telefón ako na zjavenie z iného sveta a nechápala som. Cítila som však veľkú radosť, ale hlavne som bola prekvapená. Sestra sa ma hneď pýtala, že čo mi je. Asi som vyzerala veľmi vyjavene. A tak som jej povedala. A ona mi hneď povedala, že veď s ním v sobotu boli. Porozprávala mi príhody z predchádzajúceho večera. Ach, aká škoda, že som už spala. Ale možno to tak bolo lepšie.
A tak som mu napísala prvú smsku dňa: Dobre ranko, prepac, uz som spala. Nechces ma prist prebudit?
Netrvalo mu dlho, kým mi odpísal a potom to už šlo. Posielal mi pikantné správy a mňa obviňoval z toho, že som potvora a provokujem.
Takto ma drazdis a provokujes.
Tvárim sa ako neviniatko a pritom cítim, že mám chuť byť s ním. Objímať ho a bozkávať, ležať v jeho náručí. Mohol by si so mnou robiť, čo by chcel.
Chcela by si ma k niecomu vyprovokovat? Zatial sa ti to dari.
Áno, po pravde som ho chcela konečne k niečomu vyprovokovať. Chcela som, aby prišiel, aby sme boli spolu, aby sme niečo robili. A tak som mu napísala, nech večer príde, zájdeme na kofolu alebo na kávu a pokecáme. Možno aj niečo viac... Po tých správach by sa nikto nečudoval...
Dam ti vediet, ale neslubujem.
No nezabili by ste ho? Ja som na to na začiatku veru aj mala chuť, ale potom ma to prešlo. Hlavne, keď mi prišla správa.
Ideme na kafe?
Jasné, že hej, veď celý deň len na to čakám. A tak prišiel.
„Idem! Čau!“
„Kam ideš?“
„Von!“
„A s kým?“
„S ním!“ A už ma nebolo. Oco sa ani nestihol obrátiť. Veď sestra mu určite povedala. A keď nie ona, tak jej manžel určite.
Nasadla som, dala som mu pusu na líca a zhlboka som sa nadýchla. Krásne voňal.
Celý čas som sa usmievala. Rozprávali sme sa a ja som niekedy nevedela odolať pohľadu do jeho očí. Hypnotizovali ma. Už som zabudla, že sa viem aj červenať, no pri ňom som si na to spomenula.
O jedenástej padla otázka, kam sa pohneme. Nič ma nenapadalo. Len to jedno staré klišé. Niekam, kde sa môžeme nerušene rozprávať a poprípade pozerať na hviezdy. To zaberá vždy. Netušila som, kde skončíme. Skončili sme na Štrkovci, na poľnej ceste.
Ach, ten osud!
Najprv sme sa len tak rozprávali. Bolo mi s ním fajn. Zistil, že som šteklivá a značne to využíval. Nakoniec sa mi ho podarilo odpútať od najšteklivejších miest a zákutí môjho tela a spýtala som sa ho, ktoré je jeho najcitlivejšie miesto.
„Ako to myslíš? Najcitlivejšie?“
„No také, že keď tam dostaneš napríklad pusu, si hotový.“
„Si zvedavá.“
„Som.“
„Krk a uši.“
„Aj som si myslela.“
„A tvoje?“
„Krk a, to bude znieť zvláštne, ale horná pera.“
A znovu ma začal štekliť.
„Prečo ma šteklíš?“
„Lebo sa krásne smeješ.“
To mi ešte nikto nepovedal. Vždy sa každému môj smiech zdal smiešny, nikdy nie krásny.
„Neštekli ma!“
„Mám radšej skúsiť tú hornú peru?“
Prikývla som. Radšej hornú peru, ako ďalšiu dávku šteklenia.
A tak som od neho dostala prvú pusu. Krásnu. Nechcela som, aby prestal. Vychádzala som v ústrety a užívala si jeho pery a jazyk, ktorý skúmal všetky zákutia mojich úst a zachutili mu moje pery. Hornú peru zvládol na výbornú.
Na chviľku prestal. Pozrel mi do očí a znovu ma pobozkal. A veci potom mali dosť rýchly spád.
A potom sme stáli vonku, objímali sme sa, dostala som pusu a nazval ma Potvorou. Nechcela som sa pohnúť. Chcela som naveky zostať stáť a mať položenú hlavu na jeho pleci.
Od zimy sa mi začali triasť nohy.
„Poď, ideme do auta, lebo zamrzneš.“
V aute som sa oňho oprela a on ma objal, hlavu mal položenú na mojom pleci. Natočila som sa k nemu a dostala som pusu.
„Netlačím ťa?“
„Nie, ale ty si vykrútená. Bude ťa bolieť chrbát.“
„To je v pohode. Kvôli tebe vytrpím.“
„To by ma mrzelo.“
Opierala som sa o neho a hrala sa mu s rukou.
V rádiu hrá Dara Rolins a on vyklepkáva rukou do taktu na mojom boku. Ruku posunie trochu doľava.
„Nedráždi,“ povedala som a dala som mu pusu.
To sa niekoľkokrát opakovalo.
Pozrela som na hodinky a vzdychla som si. Všimol si to. Mali by sme ísť, vraj aby ho môj otec neroztrhol ako žabu. Ale o tom pochybujem. Môj oco nie je taký.
Panebože! Veď on už pozná oboch mojich rodičov! Zdá sa mi to zvláštne.
Ešte jedna zastávka a potom rovno domov. Pusa na dobrú noc. A potom ešte jedna a ešte jedna.
Oco sa len spýtal, kde som toľko bola. Vonku predsa.
Ľahla som si do postele a stále som cítila jeho ruky, pery, vôňu...
Zo spánku som sa strhávala. Zarmútená, že nie je vedľa mňa.
Ráno desné sucho v ústach.
Chýbajú mi jeho dotyky. Chcem ho. Neznášam to kruté čakanie...
Ty potvora! :)