Weekend!
Čakala som na weekend ako na spasenie. Dúfala som, že Ho konečne uvidím, budeme spolu a ja dostanem úžasnú pusu. Veď on vie dať len takú. :)
Oco odišiel v piatok do Rakúska za maminou a my sme žúrkovali. Dúfala som, že v piatok ho uvidím, ale šiel za kamošmi, tak nič. Jana na mňa pozerala ako na zjavenie: "A to ako čo má znamenať, že tam išiel? Ty si naňho vôbec neni nasraná?"
Prečo by som mala byť? Veď si naňho nenárokujem, bola by som blbá, pretože aj tak by mi to bolo prd platné. Nikdy som si nikoho neprivlastňovala a nikdy som ani len nepomyslela na to, že by som niektorému zo svojich bývalých alebo budúcich mala niečo zakazovať.
V sobotu doobeda volal oco, že čo porábame a že či dom ešte stále stojí.
Domu sa nič nestalo a my už od rána bieleho oslavujeme švagrovu tridsiatku. S Janou sme sa dohodli, že ju odvezieme do Hlohovca gratulovať na svadbu, odbehneme do Nitry na nákup a potom už konečne môžeme ísť do Paty na hodovú zábavu. Oslavovať tridsiatku aj so švagrovými kamošmi. (Mimochodom, medzi nimi bol samozrejme aj On.)
V Nitre sme sa haluzili, Jana mierne ožratá zo svadobného vína a celý čas mi vykladala o tom jej najnovšom Vyvolenom a mňa sa vypytovala, čo a ako s Ním. Väčšinou som ju nejako oddrbala a potom sme sa rehotali ako divé. Ale aspoň bola sranda.
Doma sme vyložili nákup, chvíľu prehovárali sestru, aby jej bolo aspoň na hodinu lepšie a išli sme na zábavu.
Ochotne som sa ponúkla, že pôjdem zaviesť auto, Janu som nahnala so sebou, aby bola väčšia prča.
Celý čas mi čosi vŕtalo hlavou a tak som sa o tom s ňou rozprávala a ju to zaujímalo tiež. Ako sa ku mne bude chovať? Ešte k tomu pred jeho kamošmi? Lebo podľa mňa nevedeli, že my sme spolu dakde boli a čosi sme spolu mali.
Prišli sme dovnútra. Ako prvých som zbadala Ivana s Magdalénkou a potom hneď vedľa nich Jeho. Pozdravila som, Ivkovi a Magdalénke som dala po dve pusy na líca a otočila som sa k nemu. Povedala som "Ahoj," a dostala som pusu. Na pusu.
Až mi srdiečko poskočilo.
Vypili sme kofolu a segra zahlásila, že ona už dlhšie nevydrží a že je jej naozaj zle. Ale ja som chcela zostať. A tak sme to vyriešili. Idem ich zaviesť, švagrovo auto zostane doma a po mňa ide On, dovezie ma naspäť na zábavu a potom domov. A samozrejme, aj Janu, aby aj ona mohla byť na chvíľu s tým svojím Vyvoleným.
VAU!
Ešte len sme stáli doma a už mi prišla od Jany kontrolná smska, že vraj kde som. No na nervy.
Niečím som si vyslúžila okružnú jazdu po Pate a potom sme zamierili naspäť.
"Neznášam tieto rifle. Padajú mi."
"Ak chceš, ja ti ich popravím. Len neviem, či správnym smerom."
Sadli sme si a hneď som kamarátsky vynadala Jane, že sa chová ako moja matka a nech ma radšej už nekontroluje, veď sme vôbec neboli dlho preč.
A tak sme tam sedeli. Jana so svojím Vyvoleným sa vytratila a my ostatní sme všeličo rozoberali. Sranda bola.
Keď sa ma opýtal, koľko je hodín, natočila som sa, povedala mu a on sa mi začal smiať. Nechal ma tam s niekým, koho som nepoznala a odišiel na WC. Vytiahla som telefón z vačku a našla som si smsku. Od neho. Pozrela som sa na čas, kedy mi prišla. Keď sa ma pýtal, koľko je hodín. Sedel odo mňa ani nie meter a pol a píše mi smsku. Tak som mu odpísala a než sa vrátil, stihol mi odpísať. Len čo si sadol, odpísala som mu a následne na to mi odpísal.
Nejaka si ticha dnes. Co je s tebou? :)
To len tak. Na nieco cakam.
:) Vyparime sa? :P
Ja suhlasim ;)
:) iiiiha :)
Hypnotizovala som ho pohľadom. On sa pozrel a vždy sa usmial a žmurkol.
Nakoniec to povedal: "No čo? Ideme preč?"
ÁNO!
Zavolal Dušanovi, že ak Jana chce ísť domov, nech prídu, my ju odvezieme a potom sa už nevrátime. Až mi srdénko moje poskočilo. Jana teda prišla. Nasadli sme do auta a ja som od Jany vyžobrala Dodkovu detsku orbitku. Síce mala len polovicu, ale hlavne, že bola. Nikto ma nemohol otravovať po dobu sladkosti detskej orbitky. Takže som na dve minúty bola úplne ticho. Potom stratila chuť.
Vyhodili sme Janu a šli sme na hranolky a potom sme zakotvili pri vode v aute.
Rozprávali sme sa a on ma znovu začal štekliť. Tak som ho musela uplatiť, aby prestal. Vraj mám urobiť bublinu zo žuvačky, že on mi ju praskne. Zasmiala som sa a pod podmienkou, že mi ju nepukne ako Dodo, tak urobím.
"Urob bublinu. Ja ti ju prasknem... jazykom..."
Lenže bubliny praskali samé od seba a nedržali. Nevadí. Aj tak už tá žuvačka nemala chuť a preto som ju vypľula.
Jeho bozky mali príchuť žuvačky. Bolo to fajn. A potom sme obaja zachrneli.
Ležala som opretá o neho a bolo mi výborne. Jeho ruky ma pevne držali. Akoby ma nechcel pustiť.
O pol tretej povedal, že by sme asi mali ísť. Kašli na to, ešte nie. Ani sa nepohol.
O tretej však povedal, že ideme. To som sa zase nehýbala ja. Nechcelo sa mi. Napoly som spala.
"Kľudne ešte spi, ja ťa odveziem."
A tak som spala. Keď sme prišli domov, budil ma. Šteklením.
Ešte chvíľu som sa nechcela rozlúčiť, ale nakoniec som zaliezla domov, do postele.
V nedeľu prišiel na návštevu za švagrom a mne sa ušlo pár pús, usmevov a žmurknutí. A keď odchádzal, znovu.
Posťažovala som sa mu, že sa mi nechce ísť na svadbu. Znovu. A on mi znovu povedal, že nech tam nejdem, bude voľný dom, urobíme si žúrku. Znie to skvelo, ale na tú svadbu ísť musím. Ale nechce sa mi. A tak mi povedal, žiadny problém, nebude únos nevesty, unesiem teba. O ôsmej alebo tak mu zavolám a dofrčí pre mňa. No skrátka super.
Už to mám dokonca vybavené aj u maminy, cez telefón. Aspoň, že tak.
Tak teraz čakám, že čo mi tento týždeň prinesie a očakávam weekend. Hádam to bude skoro.
Žeby dobry weekend?
08.09.2008 19:19:51
ALEBO: Dostanem pusu na pusu alebo na líce?
Komentáre