I wish you can read my mind

Zistila som, čo chcem.
Zistila som, že všetko, čo vlastne chcem, viem nájsť.
Zistila som, že viem kde alebo u koho, to by bol lepší výraz.
Zistila som to tento týždeň.
Zistila som, že chcem niekoho, o koho sa môžem oprieť, je milý, usmieva sa (aj keď nie stále), ale rada vyčarovávam úsmev na jeho tvári (dúfam, že sa mi to bude dariť), nehanbí sa tancovať, aj keď to nevie, môžem mu dať pusu na líčko a jeho to poteší, sekne mu oblek, nie je až taký ukecaný ako ja (to je super, aspoň si nebudeme skákať do reči), chce malú svadbu, nefrfle, keď som o neho opretá, môžem s ním tancovať slaďáky na balkóne, nerobí si nič z toho, že si z nás niekto uťahuje, nehanbí sa mi venovať aj keď vie, že na nás pozerá celá naša rodina, kvôli mne pustí v aute kúrenie v lete, lebo mi je skrátka zima....
Zistila som, že to všetko a ešte aj omnoho viac, to všetko sú jeho klady.
Zistila som, že mi neprekáža, že fajčí, prečo aj, veď mu to sekne.
Zistila som, že nie som proti, ak si vypije s kamošmi.
Zistila som, že mu nebudem prekážať v tom, aby šiel na chatu s kamošmi, nebudem ho obmedzovať, nebudem žiarliť, ale budem šťastná ako blcha, že ho mám.
Zistila som však aj to, že neviem, ako ho mám získať a tak som sa pýtala.
Zistila som, že najlepšie je ignorovať, ale ja to proste neviem. Každý mi teraz vraví, že ho mám ignorovať, nevšímať si ho, že na to proste chlapi letia. Nemám ho bombardovať smskami a telefonátmi. Opýtala som sa švagra a on mi povedal, že aj na neho bude určite platiť to, čo platí na každého chlapa "Vyjeb sa naňho!", popravde, skôr som čakala, že mi namiesto "sa naňho" povie "ho". Ale to by nešlo. Aj keď jemu by sa to možno aj páčilo, ale ja to proste len tak neviem.
Zistila som, to už veľmi dávno, že sa neoplatí zožierať a vyplakávať, lebo to k ničomu nevedie.
Zistila som, že vždy, keď si naňho spomeniem, vyčarí mi úsmev na tvári. Naše spoločné tancovanie a jeho kamoši, ktorí si stále robili srandu a radili mu, keď nás nanovo predstavovali, lebo boli zvedaví, kam mu dám pusu a akí boli sklamaní, keď zase len na líčko, a ako ich pobavilo, keď som povedala, že veď som sa s ním len teraz zoznámila, a ako prišli okolo nás tancovať so svojimi frajerkami počas slaďáku, aj preto, aby nás k niečomu vyprovokovali, a ako som si vydýchla, keď som nechytila kyticu, a ako sa pýtali, kedy bude svadba, a ešte všeličo iné, ma stále rozosmieva.
Zistila som, že keby nebol šofér, roztočil by to so mnou na parkete a nedal by mi dýchať.
Zistila som však aj to, že mám strach, či ho bude baviť čakať na mňa, keď budem preč, na intráku. A všetci mi na to odpovedali, že keď ma bude mať rád, určite počká, lebo skrátka bude chcieť byť so mnou. ALE ČO AK NIE??? Z toho mám veľký strach.
Zistila som, že aj babke a všetkým sme sa páčili, vraj by z nás bol pekný pár, ale ja som si stále nie veľmi istá. Aj keď viem, že ho chcem.
Zistila som, že som schopná mu povedať, hoci aj hneď teraz, že je stelesňuje všetko, čo vlastne chcem. A ak chce aj on, on môže byť môj a ja jeho.
A tak budem čakať, nebudem ho znásilňovať, ale ani úplne ignorovať, lebo to skrátka nejde, pekne sa naňho usmejem a poprosím ho, aby šiel so mnou na svadbu.
A ešte niečo, ak ho niekde uvidíte a ak ho v tomto spoznáte, tak ho odo mňa pozdravte a odkážte mu: "Ty si to, čo chcem."